Chlieb náš každodenný

V jedno popoludnie som strávil dve hodiny na umeleckej výstave s názvom

Otec a jeho dvaja synovia: Umenie odpustiť, na ktorej boli všetky exponáty zamerané na Ježišovo podobenstvo o márnotratnom synovi (Lk 15,11-31). Obraz Edwarda Rojasa pomenovaný Márnotratný syn bol pre mňa obzvlášť silný. Maľba zobrazuje moment návratu tvrdohlavého syna v otrhaných šatách, kráčajúceho so sklonenou hlavou. Zanechajúc krajinu smrti za sebou, vstupuje na cestu, po ktorej mu už otec beží naproti. Na spodnej časti obrazu sú zapísané Ježišove slová: "... Ešte bol ďaleko, keď ho otec zbadal. Zľutoval sa nad ním" (v. 20).

Hlboko sa ma dotklo, keď som si znova uvedomil, ako mi Božia nemenná láska zmenila život. Keď som sa od Neho odvrátil, neotočil sa mi chrbtom, ale neprestal hľadať, ochraňovať ma a čakať. Jeho láska je nezaslúžená, ale nemenná; často ignorovaná, ale nikdy neodobratá.

Všetci nesieme vinu, ale náš nebeský Otec nás víta rovnako ako otec z príbehu, objímajúci svojho márnotratného syna. "... Jedzme a radujme sa, lebo tento môj syn bol mŕtvy, a ožil. Bol stratený, a našiel sa..." (v. 23-24). Hospodin sa raduje z tých, ktorí sa k Nemu navrátili, čo je hodné oslavy.

Otče, chceme v Tvojom mene šíriť lásku a odpustenie, ktoré nám dávaš.