Chlieb náš každodenný

Niekedy sa pristihnem pri myšlienke: "Sám som sa dostal do týchto problémov, tak sa z nich musím sám dostať von." I keď verím v milosrdného Boha, predsa konám tak, akoby Jeho pomoc bola dostupná len vtedy, keď si to zaslúžim.

Prvé stretnutie Jákoba s Bohom je nádhernou ilustráciou, že to nie je pravda. Jákob sa po celý život pokúšal zmeniť svoj údel. Narodil sa ako druhý syn v čase, keď prvorodení získavali otcovo požehnanie, ktoré im malo v budúcnosti zaručiť prosperitu.

Jákob sa rozhodol, že urobí čokoľvek preto, aby dostal otcovo požehnanie. Istým spôsobom to aj dosiahol. Prostredníctvom lži získal požehnanie, ktoré bolo určené jeho bratovi (Gn 27,19-29). Ale cena, ktorú musel zaplatiť, bolo rozdelenie rodiny a útek pred svojím rozzúreným bratom (v. 41-43). S nadchádzajúcou nocou sa Jákob cítil taký vzdialený od požehnania ako nikdy predtým. Ale keď opustil cestu podvodu, stretol Boha.

Pán mu ukázal, že nepotrebuje zúfalé plány, aby bol požehnaný; pretože už bol požehnaný. Jeho konečný cieľ mal oveľa väčší zmysel ako materiálna prosperita (v. 14) - bol v bezpečnej opatere Toho, ktorý ho nikdy neopustí (v. 15).

Toto bola lekcia, ktorej sa Jákob učil po celý život.

A tak je to aj s nami. Nezáleží na tom, aký žiaľ prežívame alebo aký vzdialený sa nám zdá Boh. On je stále pri nás, aby nás vyviedol zo zmätku do svojho požehnania.