Chlieb náš každodenný

Voda z prasknutého potrubia striekala na ulicu. to je moja príležitosť! už niekoľkí predo mnou to využili a tak som si pomyslel: Skvelé! Umytie auta, a úplne zadarmo! Auto som neumýval už mesiac a bolo pokryté hrubou vrstvou prachu. tak som naštartoval a vyrazil k striekajúcej vode. Prásk! Stalo sa to tak rýchlo. ráno bolo horúce a slnko už rozpálilo sklo i interiér môjho čierneho auta. Voda striekajúca z potrubia však bola ľadová. Keď studený prúd vody zasiahol horúce čelné sklo, ako blesk sa objavila prasklina odhora až dolu. „umytie auta zdarma“ ma napokon stálo kopu peňazí. Keby som len predtým „stlačil pauzu“, aby som porozmýšľal alebo sa dokonca pomodlil.

Prežil si už niečo také? Izraelský ľud áno, a za omnoho vážnejších okolností. Boh sľúbil, že keď vojdú do zeme, ktorú im dá, vyženie spred nich ostatné národy (Joz 3,10), aby neboli pokúšaní ich falošnými božstvami (Dt 20,16-18). Jeden z týchto národov však videl víťazstvá Izraelitov a pomocou zoschnutého chleba ich oklamal, že prichádza zďaleka. „Izraelskí muži vzali z ich potravy, ale nepýtali sa na Hospodinov výrok. Jozua sa s nimi pokojne dohodol” (Joz 9,14–15). Nevedomky obišli Božie príkazy.

Keď sa modlitba stane prvým riešením, a nie posledným, prijmeme Božie vedenie, múdrosť a požehnanie. Nech nám aj dnes Boh pomáha „stlačiť pauzu“.

Ďakujem Ti, nebeský Otče, že tým, ktorí prosia, dávaš múdrosť „štedro” a „bez výčitiek” (Jk 1,5). Prosím, pomôž mi častejšie „stlačiť pauzu“ a hovoriť s Tebou.