Chlieb náš každodenný

Niekedy máme toho priveľa - štúdium je ťažké, práca nás vyčerpáva, treba upratať byt a stretnúť sa s priateľom na káve.

Napokon to dospeje až do toho štádia, že si len narýchlo prečítame pár veršov z Biblie a sľubujeme si, že budúci týždeň strávime s Bohom viac času. Vždy sa však niečo prihodí, opäť sa pustíme do svojich povinností a zabudneme Boha prosiť o pomoc.

Keď Peter kráčal po vode k Ježišovi, po chvíľke si všímal už len vietor a vlny a začal sa topiť (Mt 14,29-30). Ale keď vykríkol, "Ježiš hneď vystrel ruku, chytil ho..." (v. 30-31). Často sa cítim, ako by som Bohu mal nejako vynahradiť, že som bol zaneprázdnený a nechal som sa natoľko rozptýliť rôznymi vecami, až som Ho stratil z očí. Boh nás však vidí. Keď Ho požiadame o pomoc, bez váhania vystrie ruku. Keď sme znepokojení chaosom života, ľahko zabúdame, že Boh uprostred búrky stojí pri nás. Ježiš sa pýta Petra: "... prečo si pochyboval?" (v. 31). Nech už prechádzame čímkoľvek, On je tam. Je vedľa nás v tej chvíli, a tiež teraz, pripravený vystrieť ruku a zachrániť nás.

Pane, pomôž mi obrátiť sa k Tebe uprostred zaneprázdnenosti a rôznych rozptýlení života. Ďakujem Ti, že si vždy blízko, pripravený zachytiť ma.