Chlieb náš každodenný
"Sme už celkom vychudnutí a nič iné nevidíme, iba mannu" (Nm 11,6). Keď sa Katka a Pavol zobrali, ani jeden z nich nevedel variť. Jeden večer sa však Katka rozhodla pripraviť špagety. Urobila ich toľko, že mali čo jesť aj na ďalší deň. Na tretí deň sa Pavol ponúkol uvariť znova špagety a dokonca zdvojnásobil dávku cestovín i omáčky s nádejou, že obrovský hrniec im vydrží aj na víkend. Ako si manželia sadli k večeri, Katka priznala, že už má špagiet akurát dosť. Predstavte si jesť stále to isté jedlo štyridsať rokov ako Izraeliti. Každé ráno si zhromaždili a uvarili sladké jedlo, ktoré im zabezpečil Boh - "chlieb, ktorý bude padať z neba". Nenechali žiadne nedojedené zvyšky, iba ak bola na druhý deň sobota (Ex 16,23-26). Samozrejme, boli tvoriví a mannu piekli aj varili (v. 23). Veľmi im však chýbalo také jedlo, ktoré si vychutnávali v Egypte (v. 3; Nm 11,1-9), hoci zaň museli zaplatiť vysokú cenu krutosti a otroctva. My sme tiež občas rozhorčení, že náš život nie je tým, čím kedysi bol. Možno nám rovnaký spôsob života spôsobil nespokojnosť. 16. kapitola 2. knihy Mojžišovej však hovorí o Božej vernej starostlivosti o Izraelitov, vďaka čomu Mu dôverovali a boli každodenne závislí na Ňom. Boh prisľubuje, že nám dá to, čo potrebujeme. Uspokojuje naše potreby a napĺňa nám dušu "dobrotami" (Ž 107,9). Otče, ďakujem za Tvoj prísľub, že sa o mňa verne postaráš. Ďakujem, že napĺňaš moje potreby. Na zamyslenie: Akými spôsobmi sa o teba Boh v minulosti postaral? Aká túžba ti bráni viac Mu dôverovať? Výber dňa: Vyber dátum Chlieb náš každodenný je pripravený na základe publikácie |
|