Chlieb náš každodenný

Pri čítaní obrázkovej Biblie s desaťročným synom som poznamenala, že Pán Ježiš v nás prebýva. On sa zamyslene na mňa pozrel a opýtal sa: „takže Boh sa do nás zmestí?“ Na chvíľu som sa zasekla: Ak poviem áno, bude to znieť, akoby bol Boh maličký. Ak však poviem nie, to zas vyznie, akoby som nesúhlasila s Ježišom. Náhle som si uvedomila, že sa sústredím na nesprávnu vec – nejde o to, ako sa Boh do nás zmestí, ale že nás napĺňa.

Pán Ježiš plní celý vesmír (Ef 4,10). Nezmestí sa do malých, obmedzených ľudských bytostí, ale plní nás svojou prítomnosťou, láskou a dobrotou. Preto sa Pavol modlil, aby mohli Efezania „... pochopiť, aká je to šírka, dĺžka, výška a hĺbka, a poznať Kristovu lásku... a dali [sa] naplniť celou Božou plnosťou“ (3,18-19).

Keď dávame Ježišovi Kristovi čoraz viac miesta, aby „prebýval v našich srdciach“ (v. 17), spočívame v Jeho prítomnosti a ostávame zakorenení v Božom Slove, napĺňa nás samým sebou. A keď v nás prebýva, zisťujeme o Ňom nové veci, z ktorých sa môžeme tešiť. Postupne sa z nás stávajú poháre, ktoré nedokážu udržať celý svoj obsah. Ježišov život, láska i dobrota z nás pretekajú a zaplavujú ľudí, s ktorými trávime čas.

Milujúci Bože, ďakujem za Tvoju večnú a uspokojujúcu prítomnosť. Prosím, naplň ma svojou láskou a dobrotou, keď v nej dnes spočiniem a budem rozjímať nad Tvojím Slovom.