Chlieb náš každodenný

V ten deň mal môj trojročný vnuk naozaj smolu. Nenašiel si obľúbené tričko. V topánkach, ktoré si obul, mu bolo teplo. Bol zlostný a odmeraný voči mne, až si nakoniec sadol a rozplakal sa. "Prečo sa hneváš?" opýtala som sa ho.

Chvíľu sme sa rozprávali a keď sa utíšil, milo som sa ho opýtala: "Správal si sa ku mne pekne?" Zamyslel sa a odpovedal: "Nie, bol som k tebe zlý. Prepáč." Súcítila som s ním. Bol úprimný a nepopieral svoje chyby. Spolu sme poprosili Ježiša, aby nám odpustil, keď robíme zlé veci a pomohol nám byť lepšími.

V Izaiášovi 1 Boh upozorňuje svoj ľud na zlé veci, ktoré páchajú. Sudcovia sú podplatiteľní a nespravodliví. Ľudia vykorisťujú siroty a vdovy. No napriek tomu všetkému Boh reaguje milosrdne a žiada ich, aby vyznali svoje zlé skutky a odvrátili sa od nich: "Poďte, vyjasnime si to... Keby boli vaše hriechy ako šarlát, zbelejú sťa sneh..." (Iz 1,18).

Boh chce, aby sme Mu svoje hriechy otvorene priznali. Na úprimnosť a pokánie odpovedá láskou a odpustením: "Ale ak vyznávame svoje hriechy, On je verný a spravodlivý:

Odpustí nám hriechy a očistí nás od všetkej neprávosti" (1Jn 1,9). Môžeme opäť začať "s čistým štítom", pretože náš Boh je milostivý!

Otče, pomôž mi odvrátiť sa od mojich hriechov a daj mi možnosť nového začiatku s Tebou.