„Anjelovi cirkevného zboru smyrnenského napíš: Toto hovorí Prvý a Posledný, ktorý bol mŕtvy a ožil... Buď verný až do smrti a dám ti veniec života!“ Zjavenie Jána 2,8.10

Izmir, Turecko: mesto Smyrna zo Zjavenia Jána, je v súčasnosti moderným mestom dnešného Turecka, s počtom obyvateľov okolo 3,5 milióna. Z Božej milosti bol v tomto meste v priebehu posledných piatich rokov založený prvý baptistický zbor. Teo Angelov so svojim spolupracovníkom navštívili toto mesto, aby povzbudili tamojším veriacich a aby im pripomenuli, že Baptisti celého sveta sa budú za nich modliť a podporovať ich!

Ako sa začala baptistická práca v Turecku? Do určitej miery sa vlastne začala už v osemdesiatich rokoch v Nemecku, prostredníctvom obrátenia mladého, 16 ročného chlapca. V Nemecku pracuje viac ako jeden milión Turkov, ako „gastarbeiteri“. Traja mladí ľudia z organizácie YMCA stretli na ulici mladého Turka a pozvali ho na čaj do kresťanskej domácnosti. Pozvali ho na diskusiu, spev a spoločné modlitby... a vlastne takto sa začala baptistická práca v Izmire!

Aby sme skrátili dlhý príbeh, Ertan Cervik, 16 ročný mladý Turek, sa pri čítaní Nového zákona rozhodol zmeniť svoj život a svoju vieru postavil na osobnom vzťahu so svojim Spasiteľom, Pánom Ježišom Kristom. Podobne, ako mnohí ďalší moslimovia, bol pri čítaní evanjelií užasnutý nad tým, ako Ježiš odpúšťa ľuďom. Ostali mu však aj nevyriešené problémy – ako by vôbec mohol byť Ježiš Božím synom? S týmito svojimi problémami a otázkami si pokľakol k posteli a odovzdal svoj život Kristovi. 

Stáva sa to skoro u všetkých nových kresťanov, ktorí sú z rozdielnych náboženských tradícií, že ich rodiny sa na prijatie Krista do svojho života pozerajú tak, akoby odmietali národ, kultúru a históriu. Nielen, že sú považovaní za odpadlíkov od tradičnej kultúry, ale rodina ich často zavrhuje. To je skúsenosť mnohých moslimov, ktorí prišli ku Kristovi.

Ertan sa takmer po dvadsiatich rokoch stal organizátorom a prvým kazateľom v tureckom Izmire. Vo svojich osemnástich rokoch opustil domov a odišiel do Biblickej školy, bol pokrstený v baptistickom zbore neďaleko nemeckého Stuttgartu, a oženil sa s nemeckou kresťankou. Spoločne prežili Božie povolanie, aby išli späť do Turecka a pracovali ako kresťanskí vydavatelia. Postupne sa okolo nich sústredila skupinka obrátených moslimov a stretávali sa k modlitbám a k biblickému štúdiu. Spoločne založili prvý baptistický zbor v Izmire.

Ertan a Marlene Cervik

Avšak, kde sa mali stretávať? V časti Izmiru, ktorá sa volá Buca, bol starý anglikánsky kostol. Britskí obcodníci, ktorí pracovali v Turecku, vybudovali v roku 1865 anglikánsky kostol, ktorý bol veľmi podobný rým, ktoré môžete nájsť takmer v každej anglickej dedine. Izmir bol ich domovom a kostol „všetkých svätých“, ako ho volali, bol časťou ich domova. Ak zomreli, boli pochovaní na cintoríne, ktorý bol súčasťou areálu kostola a bol používaný v rokoch 1839 – 1928. Po prvej svetovej vojne, keď bola grécka Smyrna vrátená turkom a stala sa Izmirom, mnohí angličania z Izmiru odišli. V období po skončení druhej svetovej vojny bol kostol opustený a v roku 1961 odovzdaný miestnej správe. Anglický cintorín sa stal časťou národnej spoločnosti. Po povzbudení starostom Izmiru sa baptisti v roku 2001 rozhodli požiadať Ministerstvo kultúry, aby mohli budovu používať pre baptistické pobožnosti. Ministerstvo s radosťou odsúhlasilo tento zámer, pretože kostol bol v takom žalostnom stave, že strecha pretekala, hroby na cintoríne boli mnohé otvorené a znesvätené a kríže na hroboch pováľané. Preto bola samospráva potešená, že baptisti súhlasili, že budú udržiavať kostola a cintorín. 

Anglikánsky kstol, v súčasnosti používaný baptistami

Dňa 25. decembra 2001 baptisti dostali povolenie na dlhodobé používanie budovy. Bola znovuzasvätená svojmu účelu a stala sa „Domovom Izmirskej protestantskej cirkvi – zboru baptistov v Izmire, Turecko“. Britský konzul bol tiež potešený, že teraz existuje cirkevný zbor, ktorý bude udržiavať budovu a historický cintorín. 

Mnohí turisti navštevujú tento historický kostol a cintorín a dávajú možnosť zboru, aby odpovedal na otázky a aby tak približoval Písmo celému okoliu. Vedenie zboru sa rozhodlo pripraviť osem mesačný seminár a tréningový program, aby takto vzdelávali členov v Biblii a aby takto pripravovali potencionálnych vodcov pre šírenie dobrej zvesti Ježiša, Mesiáša, Božieho Syna, ktorý bol ukrižovaný a vstal na odpustenie hriechov. 

Pretože sa Turecko veľmi usiluje o to, aby sa stalo členom Európskej únie, v Turecku nastávajú mnohé zmeny, vrátane zaručenia náboženskej slobody pre menšiny. Prvý baptistický zbor je príkladom týchto narastajúcich zmien v oblasti náboženskej slobody, za čo sme nesmierne vďační. Tridsať päť členný zbor veriacich je zasvätený tomu, aby žili verne, ako prví kresťania a aby sa tak pripravovali získať korunu života. Cesta je pre mnohých týchto nových veriacich ťažká. Tiekli aj slzy veriacich, keď im bolo vysvetľované, čo to znamená, že majú byť dokonca oddelení od svojich príbuzných a rodín. Oni sú však verní Ježišovi Kristovi a žijú tak, že sa popri nich zdajú západní kresťania príliš povrchní. Vďaka Bohu za baptistov v Izmire! Modlite sa za nich a otvorte ich dvere!

Preklad z webovej stránky
http://www.bwanet.org/ 
Pavel Kopčok

http://www.allsaintssmyrna.com/