Identita baptistov

Vieroučné zásady baptistov

Kto sú baptisti?

1. Baptisti ako súčasť celosvetovej kresťanskej cirkvi vyznávajú vieru v jedného Boha ako Otca, Syna a Ducha Svätého. 

Baptisti sa chápu ako časť pokračujúceho prúdu kresťanskej pravdy a vyznavačskej viery, ktorý siaha do biblických čias. Teologické zdroje a historický pôvod svojich zborov sledujú až do obdobia reformácie v Európe a sú vďační za to, že v tých časoch bol obnovený biblický princíp zvrchovanosti Písiem a ospravedlnenia hriešnika iba z milosti Božej skrze vieru. 

Prvé baptistické zbory v modernom slova zmysle boli založené v Amsterdame v r. 1609 a Londýne v r. 1611 ako malé skupiny veriacich pochádzajúce z anglických separatistov. 

Hoci baptistom už tradične nebola vlastná nijaká zásadná väzba na konfesijne štylizované vyznanie viery (nasledujúc heslo reformácie Sola Scriptura), vždy sa hlásili k takým vieroučným formuláciám ako Apoštolské a Nicejsko-chalcedonské vyznanie viery a chápali ich ako pravdivé svedectvo o kresťanskej viere. Baptisti veria v trojjediného Boha, a majú s inými kresťanskými cirkvami spoločné základné presvedčenia, ktoré sú: Božie stvoriteľské dielo; hriešna prirodzenosť človeka; dokonalé človečenstvo a božstvo Ježiša Krista ako dokonalého božského sebazjavenia; vykúpenie životom, uzmierujúcou smrťou a vzkriesením Krista; premena osobného a sociálneho života mocou Ducha Svätého; a konečné naplnenie Božích zámerov. 

2. Baptisti vyznávajú potrebu osobnej viery v Ježiša Krista a učeníctva pod Jeho vedením. 

Baptisti veria, že každý kresťan potvrdzuje svoju vlastnú vieru v Ježiša Krista ako Spasiteľa a Pána osobným životom z viery a v neustálom pokání voči Bohu zveruje obnovu svojho života pôsobeniu Ducha Svätého. Taká skúsenosť viery vedie k radikálnemu učeníctvu, ktoré odráža spôsob života Ježiša Krista a formuje etiku i konanie nielen v cirkvi, ale aj v spoločnosti. 

3. Baptisti vyznávajú, že konečná autorita ich viery i praktického života je Ježiš Kristus zjavený vo svätých Písmach a prítomný v cirkvi skrze Ducha Svätého. 

Baptisti vyznávajú vládu Ježiša Krista, Syna Božieho, vzkrieseného z mŕtvych, reálne prítomného v spoločenstve veriacich, kedykoľvek sa spolu schádzajú v Jeho mene. Kristova vláda má prednosť pred všetkými ostatnými autoritami. V záujme správneho rozsudzovania a interpretácie Kristovej autority v spoločenstve veriacich odvolávajú sa baptisti v prvom rade na Písmo a veria, že podľa neho sa majú hodnotiť a posudzovať všetky iné zdroje pravdy o Bohu. 

4. Baptisti uznávajú Písma Starej a Novej zmluvy ako zásadnú autoritu pre poznanie Božieho zjavenia sa v Kristu. 

Baptisti veria, že Boh prehovoril vo svojom Slove prostredníctvom ľudských bytostí skrze Písmo, ktoré je inšpirované Jeho Duchom. Preto Písmo nazývajú Slovom Božím. "Slovom, ktoré sa stalo telom", je Ježiš Kristus. Všetko učenie, formulácia dogmatiky a vierovyznania, prístup k tradícii sa musí preto vždy preverovať z hľadiska súladu s Písmom. Baptisti veria, že cirkev žijúca pod váhou Písma svätého má byť neustále reformovaná citlivým počúvaním Božieho slova. Očakávajú, že z Písma skrze moc Ducha Svätého bude prúdiť do každej generácie svieža orientácia pre existenciu v nových životných podmienkach. Jednotliví veriaci sú vedení k tomu, aby ich osobná sloboda čítať Písmo a vyrozumievať pre seba, čo Boh k nim hovorí skrze Slovo v Duchu Svätom, bola korigovaná pochopením jednoty širšieho kresťanského spoločenstva. 

5. Baptistická ekleziológia chápe cirkev ako spoločenstvo veriacich pri stole Pánovom a praktizuje vyznavačský krst veriacich. 

Baptisti chápu, že cirkev pozostáva z veriacich, ktorí sa zaviazali Bohu a jeden druhému spoločne oslavovať a pracovať pre Pána. Veria, že patria k vyvolenému Božiemu ľudu a že kdekoľvek sa zhromaždia v Jeho mene, tvoria časť viditeľného tela Kristovho. K tomuto sa hlásia osobným a dobrovoľným vyznaním viery. Preto sa ako spoločenstvo veriacich zhromažďujú sláviť Večeru Pánovu, kde prijímajú pod obojím spôsobom chlieb i víno. Veria, že okolo stola Pánovho sú v spoločenstve s celým Telom Ježiša Krista - cirkvou na celom svete. 

Do širšieho zborového spoločenstva vítajú aj iných, ktorí sa ešte nestali členmi zboru, zvlášť deti. Narodenie detí chápu ako Boží dar, za ktorý Bohu ďakujú a prosia o Jeho požehnanie pre ne. Sú presvedčení, že spasenie detí nie je viazané na krstný akt. Deti v zbore zverujú systematickému zborovému vyučovaniu a snažia sa ich viesť ku Kristovi. Robia tak v nádeji, že Pán má pre každého príhodný čas, aby v pokání prišiel k osobnej viere v Boha a znovuzrodením sa stal Jeho dieťaťom. Krst je následným vyznaním tejto Božej premeny človeka a býva spravidla momentom vstupu do cirkvi. 

Baptisti učia, že krst sa v Novej Zmluve a prvotnej cirkvi praktizoval ponorením do vody a krstenec bol krstený v meno Boha Otca i Syna i Ducha Svätého. Viera predchádza krst. V krste ako akte poslušnosti Pánovi stretáva sa ľudská viera s milosťou Božou. Krst je následným a vonkajším prejavom tajomstva, že v znovuzrodení sa človek zúčastňuje na Kristovej smrti a vzkriesení a vyjadruje to ponorením do vody. Z týchto dôvodov baptisti nekrstia nemluvniatka. Zbory trvajú na tom, že tí, ktorí sú prijímaní do cirkvi, musia byť najprv pokrstení ponorením ako veriaci. Veria, že novozmluvné praktizovanie krstu veriacich je dôležité pre správne chápanie podstaty viery, cirkvi a učeníctva. 

6. Baptisti prajú slobodu a zodpovednosť každému miestnemu zboru porozumieť Kristovmu zámeru pre svoj život a konkrétnu prácu. 

Členovia Bratskej jednoty baptistov sa zhromažďujú v zborovom spoločenstve, aby pod autoritou Písma Svätého riešili a zabezpečovali všetky duchovné aj praktické veci na Kristovu oslavu. Všetky zásadné rozhodnutia, týkajúce sa každej oblasti zborového života, sa robia na základe všeobecného súhlasu. Zatiaľ najosvedčenejšia forma, ktorú baptisti praktizujú, je demokratické hlasovanie, ktorého cieľ a zmysel vnímajú nie ako víťazstvo tej či onej skupiny, ale ako proces poznávania Kristovho plánu pre zbor. Hoci miestny zbor je ekleziologicky samostatnou jednotkou, uvedomuje si svoju vnútornú spojitosť s ostatnými zbormi BJB, ktorej základným cieľom je nájsť Kristovu jednotu (v zmysle Ján 17). Preto každý zbor je otvorený k názorom iných zborov. 

Od začiatku svojej histórie hľadali miestne baptistické zbory spoločenstvo s inými zbormi za účelom vzájomného povzbudenia, vedenia, zdieľania sa i obecenstva ako znamenie zmierenia pre svet. Baptistické zbory vytvárajú miestne či regionálne združenia a do jednoty zborov sa združujú na úrovni národného zväzu. Bratská jednota baptistov a jej členské zbory sa podieľajú na rôznorodých ekumenických partnerstvách, sú činní v ich výkonných grémiách a spolupracujú v národných i medzinárodných radách.

7. Baptisti vyznávajú všeobecné kňazstvo veriacich, v ktorom sú všetci členovia cirkvi povolaní k službe podľa darov Ducha Svätého. 

Všetci veriaci sú povolaní k tomu, aby slúžili Kristovi v jeho cirkvi i vo svete. Pre túto úlohu Duch Svätý rozdeľuje dary všetkému ľudu Božiemu. Baptisti veria, že cirkvi Boh udeľuje plnosť svojich darov a veriacim sú zverené na vyučovanie, evanjelizáciu, pastoračnú činnosť, službu slovom, poznanie, modlitbu, uzdravovanie, pohostinnosť a iné. Uvedené dary slúžia na budovanie cirkvi, prinášajú uzdravenie a zmierenie do každej oblasti denného života a práce. 

Baptisti veria, že Kristus povoláva niektorých k tomu, aby konali službu duchovného vodcovstva, so zodpovednosťou kázaného slova (zvestovania), vyučovania a pastierskej starostlivosti. Vo všeobecnosti sa uplatňuje princíp dvojakého úradu (Sk 6) - kazateľský a diakonský. Miestny zbor vyberá spomedzi svojich členov ľudí, ktorí sú určení k správe hmotných potrieb, k sociálnej starostlivosti, tiež k pastoračnej zodpovednosti a spolu s kazateľom slúžia v duchovnom spravovaní zboru. Zborové zhromaždenie, schádzajúce sa na pravidelnom zasadaní, preveruje ich službu. 

Baptisti ordinujú svojich služobníkov i niektorých iných pracovníkov na zborovom zhromaždení skladaním rúk a modlitbou spravidla po ukončení ich teologického vzdelania. 

8. Baptisti veria, že každý kresťan je ako Kristov učeník povolaný svedčiť o Jeho panstve a že cirkev sa má podieľať na celkovej Božej misii v tomto svete. 

Baptisti vyznávajú, že každý kresťan má byť misionárom. Je Kristom povolaný svedčiť iným o svojej viere a aktívne sa podieľať na šírení Kristovho evanjelia po celom svete. Misiu chápu ako evanjelizáciu spojenú so sociálnou starostlivosťou. Božiu lásku ľudstvu vyjadrujú aj záujmom o potreby ľudí. Každý člen zboru je nejakým spôsobom pozvaný do univerzálnej spasiteľnej akcie Božej lásky, ktorá v ceste za človekom presahuje i hranice samotnej cirkvi. Baptisti preto prijímajú akúkoľvek službu orientovanú na spravodlivosť, sociálnu starostlivosť, zmierenie, vzdelávanie a pokoj vo svete. 

9. Baptisti si prajú navzájom slobodu svedomia v chápaní Písma svätého i jeho zvestnej interpretácie a prijímajú sa v spoločenstve so všetkou individuálnou rozdielnosťou. 

Baptisti počas celej svojej histórie vyzývali svetskú vrchnosť, aby zachovávala slobodu svedomia, vrátane slobody náboženského presvedčenia a zhromažďovania sa. Zároveň povzbudzujú k duchovnej slobode vo svojich zboroch. Základnú duchovnú jednotu nevidia v uniformite vonkajších prejavov života viery, ale v záväznej poslušnosti voči Ježišovi Kristovi. 

10. Baptisti sú za odluku cirkvi od štátu. 

Radikálne poňatá viera v Kristovo panstvo vo svete a záujem o náboženskú slobodu viedli už v reformačných časoch baptistov k postoju, že štát by nemal mať žiadnu moc zákonne rozhodovať o záležitostiach náboženského presvedčenia a rovnako by nemal mať žiadny podiel na spravovaní zboru. Sú za rovnosť všetkých náboženských spoločenstiev i všetkých občanov v štáte. Baptisti prejavujú zmysel pre zodpovednosť voči štátu a väčšina zborov povzbudzuje svojich členov k tomu, aby sa aktívne alebo sprostredkovane zapájali do rôznych občianskych či spoločenských aktivít. Baptisti veria, že cirkev ako celok musí vyslovovať prorockým hlasom kritiku voči štátu, kdekoľvek rozpoznala, že táto inštitúcia koná v rozpore so základnými ľudskými právami. 

11. Baptisti spolu so všetkými veriacimi žijú v eschatologickej nádeji konečného zjavenia sa Krista v sláve. Veria vo vzkriesenie, posledný Boží súd a život večný. 

Nádej v Božiu budúcnosť, keď Kristovo panstvo bude definitívne a úplne zviditeľnené, keď všetky veci budú s konečnou platnosťou zmierené v Kristu a keď všetko stvorenstvo bude obnovené, vedie baptistov k určitým postojom už v súčasnosti. Táto nádej ich neustále motivuje k tomu, aby sa zapojili do evanjelizácie národov, aby vyvinuli odpor k akýmkoľvek deštrukčným a utláčateľským silám spoločnosti, aby pomáhali sociálnym reformám a všetkým hodnotám, ktoré sú výrazom prichádzajúceho Božieho kráľovstva. Na prelome druhého a tretieho tisícročia, tvárou v tvár znečisťovaniu a ničeniu životného prostredia si uvedomujú svoje povolanie k novej zodpovednosti za starostlivosť o celé stvorenie. Hriech a útek od Boha determinuje svet i celé stvorenstvo, ale nezrušil pôsobenie Božej milosti na svet a neohrozí istotu nádeje v Božiu budúcnosť a definitívne víťazstvo Ježiša Krista.

Copyright © 2017 Bratská jednota baptistov v Slovenskej republike. Všetky práva vyhradené. Webmasters: webmaster@baptist.sk